Pretória/Bratislava
10. mája (TASR) - Od zloženia prezidentskej prísahy juhoafrického
bojovníka za ľudské práva Nelsona Mandelu uplynie v piatok (10. mája) 30
rokov. Mandela sa už počas svojho života stal ikonou boja proti
rasizmu. Za úsilie skoncovať s apartheidom strávil vo väzení 27 rokov.
Na slobodu sa dostal až v roku 1990. O štyri roky neskôr ho parlament
zvolil za prvého černošského prezidenta v histórii Juhoafrickej
republiky (JAR).
Nelson Mandela, vlastným menom Nelson Rolihlahla Mandela, sa narodil 18.
júla 1918 v dedine Mvezo v provincii Východné Kapsko v Juhoafrickej
republike. Už ako študent University of Fort Hare v meste Alice sa
zapojil do politickej činnosti proti režimu bielej menšiny, ktorá
potláčala politické, sociálne a ekonomické práva čiernej väčšiny.
Ako 26-ročný sa stal členom strany Africký národný kongres (African
National Congress - ANC), ktorá bojovala proti rasovej segregácii.
Začiatkom decembra 1956 Mandelu zatkli a obvinili z vlastizrady. Po
dlhotrvajúcom procese ho však napokon v marci 1961 oslobodili spolu s
ďalšími troma desiatkami obvinených.
Nelson Mandela bol spočiatku presvedčený o potrebe nenásilného odporu
proti vládnej politike apartheidu. Zlom nastal 21. marca 1960, keď v
mestečku Sharpeville policajti zastrelili 69 demonštrantov. "Štát nám
nedáva inú možnosť, než sa vydať cestou násilia. Je nesprávne a
nemorálne vystavovať našich ľudí ozbrojeným útokom od štátu, keď im
nevieme ponúknuť alternatívu," vyhlásil na schôdzi ANC.
V auguste 1962 skončil Mandela opäť za mrežami - odsúdený bol na päť
rokov za nelegálnu cestu do zahraničia, kde sa snažil získať podporu pre
svoj boj proti apartheidu, ako aj za podnecovanie k štrajku.
O dva roky neskôr, 11. júna 1964, ho spolu s ďalšími siedmimi členmi ANC
odsúdili v takzvanom Rivonijskom procese na doživotie za plánovanie
ozbrojenej akcie s cieľom zvrhnúť vládu. Väčšinu svojho trestu, až do
roku 1982, strávil na ostrove Robben Island, odkiaľ ho previezli do
prísne stráženej väznice Pollsmoor v Kapskom Meste.
Vo väzení zostal až do 11. februára 1990, keď dlhodobý medzinárodný tlak
viedol k jeho prepusteniu na príkaz juhoafrického prezidenta Frederika
Willema de Klerka. Po prepustení na slobodu vyzval členov Afrického
národného kongresu a ďalších černošských organizácií, aby sa sústredili
na politický boj za svoje ciele bez zbytočného násilia.
Prvé slobodné, demokratické a multirasové voľby sa konali v Juhoafrickej
republike 26. - 29. apríla 1994. Presvedčivo v nich zvíťazil Africký
národný kongres so ziskom 62 percent hlasov.
O necelé dva týždne, 9. mája 1994, zvolil nový parlament 75-ročného
Nelsona Mandelu, ktorý nemal protikandidáta, za prvého černošského
prezidenta v histórii JAR. Slávnostnú prísahu zložil nasledujúci deň. V
jeho inauguračnom prejave zazneli 10. mája 1994 aj tieto slová: "Nikdy,
nikdy, nikdy už táto nádherná krajina nezažije útlak jednej skupiny
druhou. Nad týmto slávnym ľudským úspechom slnko nikdy nezapadne."
Na čele JAR stál päť rokov až do júna 1999. Vo funkcii prezidenta
zastával zásadu, že na ceste k mieru treba presadzovať "pravdu a
zmierenie". Bojovník za práva černochov, mnohými nazývaný "otec
juhoafrického národa", zomrel 5. decembra 2013 vo veku 95 rokov.
Počas svojej politickej kariéry udelili Nelsonovi Mandelovi 250 ocenení
za boj za ľudské práva vrátane Nobelovej ceny za mier, ktorú získal v
roku 1993 spolu s bývalým juhoafrickým prezidentom Frederikom de
Klerkom. Na jeho počesť vyhlásila Organizácia Spojených národov 18. júl
(deň narodenia) za Medzinárodný deň Nelsona Mandelu.
0